História

Obec Kokšov – Bakša leží na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 13 km juhovýchodne od okresného a krajského mesta Košice, v nadmorskej výške 190 m (stred obce). Ako koncová obec je od odbočky z hlavnej štátnej cesty 2. triedy Košice – Čaňa (Ždaňa) vo Valalikoch (v časti Bernátovce) vzdialená 3 km smerom na východ. Výmera celého katastrálneho územia (chotára) obce je 3,56 km2 (356 ha). Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 žije v obci 1057 obyvateľov prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania (1027), takmer všetci sú slovenskej národnosti (1051) a v obci sa nachádza 270 domov. Podľa územno-správneho členenia patrí do okresu Košice – okolie.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1302. V minulosti bola známa pod názvom Boxa alebo tiež Baxa, neskôr aj s prívlastkami Alsow a Felsow Baxa (Nižná a Vyšná Bakša), či Három Baxak (Tri Bakše). Od 18. storočia bola označovaná ojedinele ako Külső Baksa (Vonkajšia Bakša), no najmä ako Koksó-Baksa (Kokšov-Bakša, t. j. Bakša pri Kokšove, čiže pri terajších Valalikoch, kvôli rozlíšeniu dvoch Bakší v rámci vtedajšej Abovskej stolice). Tento názov bol v roku 1919 chybne preložený do slovenčiny ako Kokšov. Po roku 1945 sa už výhradne používa názov Kokšov-Bakša. Kokšov-Bakša bola kuriálnou (zemianskou) dedinou s poľnohospodárskym charakterom. Po morovej epidémii v rokoch 1739-1742 bola takmer celkom vyľudnená a následne zaľudnená novým obyvateľstvom.

Územne hraničí s obcami Valaliky, Geča, Nižná Myšľa, Krásna nad Hornádom a s mestom Košice. S obcami Valaliky a Geča tvorí spoločnú valalickú farnosť (predtým farnosť Všechsvätých). Ďalšími okolitými obcami sú Šebastovce, Barca, Nižná Hutka, Čaňa a Ždaňa. Blízko obce, cez jej chotár, preteká rieka Hornád. Obec leží na jej pravom brehu, neďaleko miesta, kde sa poniže rieka Torysa vlieva zľava do Hornádu. V minulosti rieka Hornád často zaplavovala lúky i polia a jej vody sa dostávali až do obce, k čomu už v súčasnosti nedochádza. V katastri obce blízko Hornádu sa nachádza tiež umelo vytvorená vodná plocha, ktorá vznikla po ťažbe štrkopieskov, pri ktorej sú vybudované oddychové zóny.

Kokšov-Bakša je skupinovou cestnou dedinou. Tradičné domy, prevažne z 1. polovice 20. storočia, sú murované (väčšinou z nepálenej tehly – váľkov), prízemné, priečelím orientované na ulicu. Sú troj- a viacpriestorové, obdĺžnikového pôdorysu, s hospodárskymi budovami radenými za obytnou časťou vo dvore. Domy majú valbové strechy s tvrdou krytinou. Pozdĺž celej dvorovej strany je stĺpová loggia (tzv. gánok). Na dvoroch stoja samostatné jednopriestorové letné kuchyne. Ešte v nedávnej minulosti prevládali horizontálne pletené ploty, výtvory šikovných rúk tamojších obyvateľov, ktorých nazývali tiež „verbare“. Od roku 1945 sa dedina značne rozrastala a postupne strácala poľnohospodársky charakter. Pribudli prízemné štvorcové domy a domy v tvare „L“ (vinkľové) a najmä jednoposchodové štvorcové domy. V poslednom období sú budované domy s peknou modernou architektúrou. V roku 2007 bola odovzdaná do užívania 16-bytová jednotka.

Ľudovou rečou je abovské nárečie. Tradičné krojové oblečenie sa postupne vytráca. Staré ľudové zvyky o obci takmer úplne vymizli a udržujú sa iba umelo. Od roku 1983 pôsobí v obci mužská spevácka skupina. Viac ako desať rokov pôsobí v obci mládežnícka spevácka skupina Boží námorníci.

V obci je rímskokatolícky kostol zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (postavený v rokoch 1949-52 a požehnaný v roku 1953), kultúrny dom, základná a materská škola, miestna telovýchovná jednota a je tu vybudovaná sieť služieb (troje potravín, dve pohostinstvá, fitnes). Obec má vybudovaný verejný vodovod, od roku 1993 je splynofikovaná. Problém s telefónnymi prípojkami sa vyriešil v roku 1995. V roku 1997 sa ukončila výstavba Domu nádeje na miestnom cintoríne. V obci je zavedený separovaný zber odpadu a zriadená prevádzka obecného kompostoviska. Pripravuje sa výstavba obecnej kanalizácie. Do obce jazdia autobusy SAD a zachádza linka mestskej hromadnej dopravy č. 24. Znepokojujúcim javom je veľmi znečistené životné prostredie, najmä ovzdušie, ktorého znečisťovateľmi sú spaľovňa tuhého komunálneho a čistička odpadových vôd, ako aj U. S. Steel Košice.

Pri príležitosti osláv 700. výročia prvej doteraz známej písomnej zmienky o obci bol inštalovaný erb obce, odvodený od starej pečate, ako aj vlajka obce.